Akcia pod holý m nebom. Krásny slnečný deň. Som na dni detí, s pytónom Drobcom omotaným okolo krku. Malé, asi 5 ročné dievčatko zbadalo Drobca. Očka sa zmenili v obrovské rozžiarené kukadlá.  Vystrela rúčky a rozbehla sa, aby Drobca pohladila. V tom sa po okolí rozľahol výkrik: „Anička stoj! Nepribližuj sa k tomu hadovi, pohryzie ťa!“

Reakcia bola okamžitá. Rozžiarené očká sa preľakli, rúčky išli naspäť k telu a rozbehnutá Anička začala cúvať späť. Keby to bola ale len Anička. Okamžite po výkriku dalo ruky preč aj asi 5 či 6 detí, ktoré dovtedy Drobca hladkali bez akýchkoľvek predsudkov.

„Milan, skutočne nás môže Drobec pohrýzť?“ Tá otázka sa dala vyčítať z očí všetkých detí.

„Áno, môže. Každý had môže pohrýzť. Ale Drobec vás nepohryzie lebo na to nemá dôvod keď mu nebudete robiť zle, alebo ho nevyľakáte.“

Medzičasom si mamička dobehla po Aničku oblapila ju silnejšie ako pytón a dohovára jej:

„Fuj, pozri aký je hnusný a slizký a veľký. Taký by ťa mohol aj zjesť, nikdy sa nesmieš k hadom približovať!“

Nádhera, viac som si snáď ani nevedel priať.  A moje vysvetľovanie mohlo začať:

Takže Vy nemáte radi hady? To je úplne v poriadku, nik Vás nenúti hady milovať. Ale prestaňte deťom klamať! Nieje hanbou rodiča priznať si, že niečo neviem, alebo o niečom neviem. Môžete sa hadov báť. Je to plne pochopiteľné, niektoré z nich vás môžu zabiť do pol hodiny. Ale keď už chcete vysvetliť svoj odpor k hadom, používajte realistické argumenty lebo:

  • Hnusný – je silno individualistické, čo je hnusné pre jedného, môže byť nádherné pre druhého – nevnucujte svoj postoj ku kráse
  • Slizký – Žiadny had nieje slizký. Nemajú slizové žľazy, nevedia sliz produkovať.
  • Smrteľný – popravde, len malé percento hadov je jedovatých a nebezpečných pre človeka ešte menej. Tento argument beriem v južnej Afrike, ale nie na Slovensku, kde máme jediného jedovatého hada – vretenicu.
  • Hryzie – áno, divoké hady pohrýzť môžu, je to vlastne ich jediný spôsob obrany. Hady chované v zajatí sú poväčšine kľudné a pohryzú len keď sú vyrušené alebo vystrašené
  • Môže ťa zjesť – Pre hady sú ľudia tak prirodzená potrava ako je pre politika prirodzené hovoriť pravdu. Keď sa to stane, je to natoľko výnimočné, že sa po tom zhrnú média celého sveta – a poväčšine sa aj tak jedná o Hoax.

Faktom je, že mnoho ľudí, ktorý tvrdia, že hadov neznášajú, sú len ľudia, ktorí si nechcú priznať, že sa v skutočnosti hadov boja.  Boja sa nepoznaného. Je prirodzené, že strach zakrývame agresiou. Je pohodlnejšie a jednoduchšie svoj strach prekryť agresívnym a odmietavým konaním, ako sa ho snažiť prekonať. Kult strachu je zarytý aj v našej kultúre. Deti vidia dospelých jednať so strachom keď príde na plazy a konajú rovnako. Ale pokiaľ ukážete dieťaťu, ktoré nemalo negatívnu skúsenosť hada – prekvapivo, bude zvedavé. Nebude sa báť, bude skúmať.

Drahé mamičky a oteckovia, skúste preto pristupovať k svojim deťom zodpovednejšie. Neprenášajte na nich neopodstatnený strach. Vysvetľujte a vzdelávajte sa spolu s nimi. Verte, že vám to otvorí nové, neprebádané zákutia – a práve deti môžu byť tie, čo vás naučia milovať nenávidené.

Ale, ja som sľúbil, že poviem, ako sa naučiť milovať hady? No, určite to napravím v ďalšom článku. 🙂

Ak sa vám moje články páčia, môžte ma mať radi na facebooku tu: